Európska únia dala nedávno jasne najavo, kto je tu pánom. Ak sa s niektorými krajinami nezhodne čo i len na určitých bodoch ich fungovania, časť eurofondov sa presunie do krajiny, ktorá bude poslušnejšia.
Toto tvrdenie vyplýva z čerstého návrhu, na ktorý radi odkazujú Financial Times. Z návrhu tak vzniká predstava, v ktorej si vybavujem globalizáciu Nemecka pod vedením SS. Dobre, dnes možno na susedné územia Brusel nevyšle nemeckú armádu, ale má oveľa mazanejšie cesty i bez toho, aby pózoval svojim vojskom.
Mnohé národy pochytal na systém eurofondov a teraz sú presne tam, kde ich chcel mať. Mnohí štátni zástupitelia krajín uprednostňujú túto odkázanosť na kapitál od únie vo forme eurofondov pred národnou hrdosťou, záujmom svojej krajiny a možnosťou nechať jej slobodu rozhodovať sa podľa záujmov, aké by jej skutočne pomohli.
A tak sa z nich isto stávajú nesamostatne zmýšľajúce krajiny odkázané na nového, tentokrát „liberálneho“ führera. Že je jeho systém liberálny a demokratický, na to sa predsa nemôžeme dať nachytať. Liberálny možno áno, ale len k ľuďom, ktorí systém zahŕňajú väčším kapitálom na úkor vykoristenej väčšiny.
Schválenie návrhu o upravovaní eurofondov sa odhaduje na rok 2020 a v praxi to bude pravdepodobne vyzerať jedine tak, že pätolízačské krajiny (teda ich štátni zástupitelia) bez vlastnej hrdosti dostanú z eurofondov viac na úkor krajín, ktoré sa nebudú báť rozmýšľať aspoň v určitých smeroch samostatne.
Viď ako neúctivo únia opisuje Poľsko či Madarsko už dnes a to len kvôli nejasnostiam v určitých bodoch. Neúctivé hanobenie kvôli národnému pôvodu krajín tak vystriedalo hanobenie krajín na základe úplne iných, ale vlastne podobných meriatok. Neúctivo a verejne hanobené tak budú krajiny, ktoré sa s úniou zhodnú iba na 99 % alebo aj prinajlepšom záujme spolupracovať skrátka nebudú môcť súhlasiť s čo i len pár návrhmi.